RADIČOVÁ BY ZA PODPREDSEDU NR SR NAVRHLA ŠIMEČKU

Sociologička a bývalá predsedníčka vlády SR Iveta Radičová označila v rozhovore pre Denník N súčasné riadenie štátu ako politiku pomsty. O voličoch koalície hovorí ako o časti spoločnosti, ktorá nechápe podstatu demokracie, a, ako naznačuje medzi riadkami, inklinuje k extrémizmu, má vlastný výklad slobody a patologickú potrebu byť vedená silným vodcom.

Fenomén obete

Iveta Radičová poukázala na to, že Robert Fico opakovane prízvukuje, že na jednu stoličku podpredsedu parlamentu má nárok opozícia. V takom prípade má podľa nej opozícia dve možnosti. Buď post podpredsedu neobsadí, rovnako ako koalícia neobsadzuje post predsedu, alebo naň navrhne odvolaného Michala Šimečku, avšak len s podmienkou, že s tým bude Šimečka súhlasiť. „Že povie, áno, som s tým uzrozumený, viem, že sa to znovu nepodarí, ale áno, je to forma protestu a reakcie na to, čo sa udialo v parlamente,“ hovorí Radičová. Odvolanie Šimečku súčasne hodnotí ako posilnenie pozície Progresívneho Slovenska v rámci stabilizácie voličskej základne, ale aj pri oslovovaní ľudí, ktorí do nej nespadajú, čo pripisuje na Slovensku fungujúcemu fenoménu obete.

Radičová zdôrazňuje, že Nadáciu Milana Šimečku a aktivity Sone Ferienčíkovej podporovali aj predchádzajúce Ficove vlády. „To boli zmysluplne pridelené peniaze v rámci funkčných dotačných schém a konečne raz tá vláda rozhodla o použití peňazí, ktoré priniesli nejaký efekt,“ skonštatovala.

Politika pomsty

„Mocenská politika Roberta Fica je krutá v svojej podstate, bezohľadná v svojej podstate, s jediným cieľom v úvode,“ komentuje Radičová. Pri novelizácii trestného zákona išlo podľa nej o oslobodenie „svojich ľudí“.

Radičová pripúšťa, že májový atentát na premiéra poznačil celú spoločnosť. „Je to nesmierne vážna vec a dotkla sa ma hlboko. Bez ohľadu na to, koho sa ten atentát týka,“ povedala, avšak dodala, že atentát má korene v rozmáhajúcom sa populizme a extrémizme. „Je to nové strašidlo Európy. Veď napokon tieto strany, à la ficovská, s týmto typom mocenskej politiky, majú už dnes 23-percentnú podporu a v zásade v Európskej únii sú v každej tretej vláde,“ uviedla.

Vláda tvrdej ruky

„Nadobúdam presvedčenie, že my významnej časti spoločnosti demokraciu vnucujeme. Že ona ju úprimne vnútorne nechce, že uprednostňuje tú vládu tvrdej ruky,“ uvažuje Radičová. Časť spoločnosti, o ktorej hovorí, inklinuje podľa jej názoru k silnému vodcovi, pretože nemá pocit, že by ju doterajší demokratický systém dostatočne chránil. Radičová teda dospela k presvedčeniu, že je občanom vnucované, aby chceli byť slobodní. „A oni tú potrebu mnohí nemajú, respektíve ju majú veľmi špecifickú.“ K slobode podľa nej patrí aj prinášanie obetí, ktorého nie sme schopní. „Ja mám právo na svoju slobodu, ja môžem robiť a rozprávať, čo mi zákon dovolí aj nedovolí, aj cez čiaru, ale ten druhý nie. A aby sa toto pre takúto predstavu naplnilo, tak táto časť spoločnosti celkom zatlieska moci, ktorá toleranciu, zodpovednosť, slobodu umlčuje,“ povedala.