OSOBNOSTI SLOVENSKA 51. ČASŤ: MAXIMILIÁN

Habsburgovec Maximilián II., najstarší syn Ferdinanda I. a Anny Jagelovskej, sa narodil 31. júla 1527 vo Viedni. Počas svojho života dosiahol titul cisára Svätej rímskej ríše nemeckého národa, bol kráľom rímskym, českým, uhorským, chorvátskym a poľským a arcivojvodom rakúskym. 

Detské a mládenecké časy trávil v Innsbrucku, a ukázal sa ako veľmi nadaný žiak, ktorý plynulo rozprával nemecky, španielsky, francúzsky či latinsky. Pod vplyvom evanjelických učiteľov začal však dávať najavo sympatie k nekatolíckym vierovyznaniam a nadväzoval priateľstvá s členmi nemeckej protestantskej šľachty. Keďže pre následníka habsburského trónu bol sebamenší príklon k reformácii neprijateľný a netolerovateľný, jeho otec Ferdinand ho vyslal na štúdiá do Španielska. A dohodol s jeho strýkom, rímsko-nemeckým cisárom a španielskym kráľom Karolom V. svadbu s Karolovou dcérou, vlastne jeho sesternicou Máriou Španielskou. Oženil sa s ňou 13. septembra 1548 a žili v harmonickom manželstve, keď vo vzťahu k nej toleroval aj fakt, že sa po celý život nenaučila po nemecky. Z manželstva sa im narodilo pätnásť detí, no iba osem sa dožilo dospelého veku. Maximilián ostal v Španielsku do roku 1551 ako španielsky miestokráľ počas neprítomnosti svokra Karola V.  

Po návrate do Rakúska si uvedomil, že iba vernosť katolíckej cirkvi mu pomôže zasadnúť na trón, a preto vo februári 1562 zložil v Prahe slávnostnú prísahu oddanosti katolíckej viere, čo mu otvorilo cestu na trón. Počas celého obdobia vlády bol v záujme zachovania stability habsburského súštátia prístupný na ústupky pre nekatolíkov. Dokázal lavírovať medzi dvoma vierovyznaniami a tento zvláštny stav pomenovali „kompromisným katolicizmom“. Stavovská opozícia tvorená predstaviteľmi nekatolíkov si dokázala presadiť niektoré ústupky – v roku 1568 povolil Maximilián Augsburskú konfesiu dolnorakúskej šľachte nekatolíckeho vyznania a v roku 1575 prisľúbil Confessio Bohemica – Českú konfesiu pre protestantov a utrakvistov.

Z nášho pohľadu je zrejme najznámejší fakt, že bol vôbec prvým panovníkom korunovaným v Bratislave, Prešporku. Stalo sa tak 8. septembra 1563. Do Bratislavy na korunováciu prišli zahraniční návštevníci a všetka domáca šľachta.

Počet ľudí, ktorí prišli, bolo 8000. Pre zahraničných návštevníkov zriadili v dnešnej Petržalke veľký tábor, kde si návštevníci zriadili drevenú maketu hradu a jeho súčasťou bolo aj dobývanie na pripravované rytierske turnaje a hry, a dokonca došlo k požiaru. Aj to bola príčina, že  Maximilián daroval mestu zásobník vody na hasenie požiarov, a to novú fontánu na Hlavnom námestí, ktorej sa dnes vraví Rolandova fontána.

O päť rokov, po neúspešnej 100-tisícovej vojenskej výprave proti tureckej expanzii, bol nútený podpísať Drinopolský mier, a platiť Turkom ročne 30 000 dukátov. A navyše vojna s Turkami odhalila hospodárske nedostatky vo východnej časti ríše, teda na Slovensku. Bol to dôsledok dlhodobej osmanskej okupácie južnej časti Uhorska, dnešného Maďarska, s presahom osmanského pustošenia aj na Slovensko. Hospodárstvo bolo v zlom stave a značne zadlžené, v roku 1567 vzrástol uhorský štátny dlh na 8 mil. zlatých. 

A tu prichádzajú z hľadiska slovenského hospodárstva dve dôležité Maximilánove rozhodnutia. V snahe o oživenie hospodárstva vydal 15. mája 1565 lesný poriadok pod názvom CONSTITUTIO MAXIMILIANA SEU NORMA SILVAS CAMERALES PROPAGANDI ET COLENDI – Maximiliánovo nariadenie alebo lesný predpis. Vďaka tomu vznikalo na Slovensku cieľavedomé lesné hospodárstvo. 

A druhým významným dokumentom, ktorého cieľom bolo posilnenie slovenského hospodárstva, bol v roku 1571 vydaný Maximiliánov Banský poriadok pre stredoslovenské banské mestá. Ten zaviedol novú inštitúciu – hlavný komorno-grófsky úrad v Banskej Štiavnici, ktorému bol zverený dozor nad hutníctvom a mincovníctvom. Tento poriadok platil na Slovensku takmer tristo rokov, až do vydania všeobecného banského zákona v roku 1854.

Zároveň viacerým mestám na Slovensku udelil rôzne privilégiá. V roku 1569 sa Modra stala slobodným kráľovským mestom, v roku 1576 získalo ochranné privilégiá, ktoré ho pozdvihli na úroveň ostatných trhových miest, Nové Mesto nad Váhom, v roku 1574 získali Lipany právo trhu. A iste je zaujímavé, že za Maximiliánovej vlády sa k nám z Belgicka prvý raz dostali zemiaky.

Umrel ako 49-ročný 12. októbra 1576 počas rokovania ríšskeho snemu v bavorskom Regensburgu, teda Rezne. Pochovali ho vedľa jeho rodičov pod renesančným náhrobkom v Katedrále svätého Víta, Václava a Vojtecha na Pražskom hrade. Jeho nástupcom na kráľovskom tróne sa stal jeho syn Rudolf.