V RYTME KALINKY

Spomienka na minuloročné vystúpenie Alexandrovcov na Slovensku

Foto LENKA EREMIÁŠOVÁ
Dátum 25.12.2016

Na Prvý sviatok vianočný svetom otriasla hrozná správa - ruské dopravné lietadlo typu Tu-154 s 92 ľuďmi na palube sa niekoľko minút po štarte zrútilo do Čierneho mora. Na palube boli členovia armádneho súboru piesní a tancov Alexandrovovci, ktorí smerovali na koncert na ruskej vojenskej základni v Sýrii. Práve ich koncerty boli nezabudnuteľným zážitkom prinášajúcim radosť do životov ľudí. Minulý rok som mala možnosť jeden zažiť v Bratislave. Na počesť 70. výročia konca 2. svetovej vojny sa Alexandrovci predstavili okrem hlavného mesta i v Košiciach, Humennom, Poprade, Žiline, Trenčíne, Zvolene a v Nitre.

Dojatie i radosť

Podobne ako haly v iných slovenských mestách, aj bratislavská Slovnaft aréna bola s príchodom legendárneho 120-členného zoskupenia vystavená obrovskému náporu ľudí a na divákov sa tešili i členovia súboru. „Máme radi ľudí, ktorí tu žijú, a vždy sem prichádzame s veľkou radosťou,“ vyhlásil ešte pred príchodom na Slovensko sólista Vadim Anaňjev.

Vystúpenie Alexandrovcov bolo už tradične nezabudnuteľným zážitkom, ktorý sme si vychutnávali priamo z prvého radu, obdivujúc dokonalo synchrónne choreografie s prvkami akrobacie. V repertoári skladieb z vojnového obdobia odznela slávna Kaťuša či Kalinka a mnoho iných ruských piesní. Dojatie divákov vzbudili i dôstojne interpretované slovenské skladby Na Kráľovej holi či Pieseň o rodnej zemi, veselosť zase rezký Macejko, Macejko. S hitom skupiny Elán Voda, čo ma drží nad vodou sa predstavil najmladší člen súboru – len sedemročný Slovák Viliam Švec. Na bratislavskom koncerte okrem neho vystupovali i Kandráčovci a exkluzívny hosť z Českej republiky – Lucie Bílá, ktorá už v minulosti s Alexandrovovcami spolupracovala. Košice svojím hosťovaním zase poctil Michal David, ktorý sa po boku ruského telesa predstavil po prvý raz.

Pamätajme na minulosť

Prvé oficiálne vystúpenie absolvovali Alexandrovovci 12. októbra 1928 v Ústrednom dome Červenej armády v Moskve. Vystupovali pod názvom Súbor červenoarmádnej piesne a pozostávali len z dvanástich členov – ôsmich spevákov, dvoch tanečníkov, jedného harmonikára a jedného recitátora. Súbor viedol mladý profesor hudby z Moskovského konzervatória Alexandr Vasiľjevič Alexandrov, ktorý sa stal neskôr národným umelcom Sovietskeho zväzu. Práve z jeho dielne totiž vzišla hudba ruskej hymny.

Ciele súboru boli spočiatku skromné – zoznámiť každého vojaka vo svojej vlasti s umením podporujúcim vojenského ducha a vlastenectvo. Alexandrovovci si však zakrátko získali obľubu čoraz širších vrstiev a rozrástli sa na približne dvesto členov. Počas druhej svetovej vojny sa súbor rozdelil na štyri skupiny, ktoré uskutočnili pri odjazdoch vojakov na front i priamo na fronte a v nemocniciach vyše 1 500 vystúpení.

V roku 1946 sa po smrti Alexandra Alexandrova stalo jeho meno oficiálnym názvom súboru a vedenie prevzal Alexandrovov syn Boris. V súčasnosti je umeleckým vedúcim súboru Igor Rajevskij, ktorý na javisku Slovnaft arény v jednej chvíli dirigoval nielen hudobníkov, ale i samotných divákov. Tí odchádzali z koncertu už tradične plní dojmov, pozitívnej energie a spolupatričnosti s národom, ktorý pred sedemdesiatimi rokmi oslobodil Európu.

http://youtu.be/8Y4_2Qa0QQs

http://youtu.be/lOfvkmJ7AR0

http://youtu.be/xuDSsUxhih0

http://youtu.be/ZH1Gwy12KMg

 

 

 

 

 

 

 

Fotogaléria

vianoce predplatne

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.