DREVO CEZ PALUBU

Máločo je pre Slovensko charakteristickejšie než ľahkovážne nakladanie s vlastným majetkom. Mohlo by sa zdať, že tu už niet čo predať či ukradnúť, opak je však pravda. Bezbrehé vyvážanie slovenského dreva za hranice chceli prednedávnom zastaviť poslanci ĽSNS, trucovitý postoj väčšiny však jednoznačne rozhodol. Je otázne, či ľuďom, ktorých sme si do parlamentu zvolili, skutočne nezáleží na vzácnej komodite, akou pre Slovensko drevo je, alebo „iba“ nechceli podporiť návrh z dielne ĽSNS.

Umierajúce lesy

Lesníctvo na Slovensku patrilo k najvyspelejším už za čias Rakúsko-Uhorska. Podľa štatistík ministerstva hospodárstva SR pokrývajú lesy až 41 percent nášho územia. Na presné údaje sme sa opýtali predsedu Slovenskej ekonomickej spoločnosti SES-NEZES Ladislava Lysáka. „Ročná produkcia drevnej hmoty je vyše 8 miliónov kubických metrov. Pred rokom 1990 bola ročná ťažba drevnej hmoty na úrovni 5 kubických metrov. Po uvoľnení racionálneho národohospodárskeho systému v lesníctve i drevospracujúcom priemysle, demokratizácii, nedisciplíne, uvoľnení vlastníckych foriem a bezbrehom podnikaní vo vývoze nespracovanej drevnej hmoty – guľatiny presahuje jej vývoz ročné prírastky a pohybuje sa na úrovni 10 miliónov kubických metrov. Sú to obrovské straty s dlhodobými negatívnymi dôsledkami,“ vysvetľuje. Podľa jeho slov si Slováci na cestných hraničných priechodoch a prihraničných železničných staniciach všímali už pred rokom 1989 nehorázny vývoz prvotriednej guľatiny, čo sa teraz deje v dvojnásobnej miere.

„V osemdesiatych rokoch minulého storočia som inicioval a viedol tím, ktorý v rámci medzinárodného výskumného projektu Komplexné spracovanie drevnej hmoty dospel k záveru, že  efektívnosť spracovania jedného kubického metra drevnej hmoty bola vo vtedajšej Nemeckej spolkovej republike štvornásobne vyššia ako na Slovensku. 

Nehospodárne lifrovanie  nespracovanej guľatiny do zahraničia a k tomu štruktúra mechanického a chemického spracovania drevnej suroviny pripravuje štátnu pokladnicu a tým celú spoločnosť o desiatky miliárd eur ročne, ktoré tak veľmi chýbajú v zdravotníctve, školstve, vede a výskume či v príjmoch občanov Slovenska,“ dodal. Jeho slová potvrdzuje i vyhlásenie ekológa Botanickej záhrady Univerzity Komenského v Blatnici Jána Topercera. „V polovici deväťdesiatych rokov sme na Slovensku ťažili 5,3 až 5,5 milióna kubických metrov dreva, v súčasnosti ťažíme až desať kubíkov ročne. V škole nás učili, že tých 5,5 milióna kubíkov je maximum, ak chceme naše lesy zachovať aspoň ako-tak funkčné.“

Zákon nesprávnej strany

Na situáciu pred pár mesiacmi reagovali poslanci ĽSNS, ktorí prišli s návrhom ústavnej ochrany slovenského dreva. „Podľa štatistík zo Zväzu spracovateľov dreva sa zo Slovenska vyváža až polovica vyťaženého dreva. Do týchto štatistík však nie je zarátané nelegálne vyťažené a vyvezené drevo, ktoré pochádza hlavne od súkromných vlastníkov lesov a z urbáru. Takto vyťažené drevo sa vyváža väčšinou v noci, na preťažených kamiónových súpravách, ktoré ohrozujú bezpečnosť cestnej premávky a poškodzujú cestné komunikácie,“ argumentovali predkladatelia. Cieľom ich novely bolo preto pripraviť legislatívnu pôdu a ústavnú oporu na dôkladnejšiu ochranu slovenských lesov, obmedziť živelnú ťažbu a zastaviť nekontrolovaný vývoz dreva zo Slovenskej republiky. Podľa očakávaní sa novela nestretla s úspechom. Existujú len dva dôvody – a oba rovnako podlé: buď poslanci návrh nepodporili v detinskej snahe bojkotovať návrh ĽSNS, akokoľvek prospešný pre Slovensko je, alebo sa na divokom vývoze slovenského dreva obohacujú. Do úvahy pripadá ešte možnosť, že im na Slovensku a jeho majetku absolútne nezáleží. Prečo však takí ľudia sedia v parlamente a prečo sa im my zbierame na nekresťanské platy? Prečo a dokedy?

Hlasovanie zbabelcov a zradcov

A ako teda poslanci hlasovali? Zo Smeru-SD, najsilnejšej vládnej strany, návrh podporil iba jediný poslanec – predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Jeho kolegovia sa hlasovania poväčšine zbabelo zdržali, ale našlo sa pár „hrdinov“, ktorí otvorene hodili slovenské drevo cez palubu. Azda nikoho neprekvapí, že poslanci SaS sa na hlasovaní buď nezúčastnili, alebo ho nepodporili. Stopercentnú absenciu na hlasovaní mali i poslanci bizarného zoskupenia OĽaNO-NOVA, ktorí mali v ten deň na práci dôležitejšie veci než hájiť záujmy Slovenska, ale to je pre nich koniec koncov typické. Oveľa lepšie než podpora štátu im ide napríklad výroba handmade tričiek či publikačná činnosť. Najzarážajúcejšie je však hlasovanie Slovenskej (údajne) národnej strany, ktorej predseda Andrej Danko úplne bez hanby zahlasoval proti ústavnej ochrane nášho dreva. Ktovie, čo by bol ochotný ochraňovať, každopádne drevo a ženy to očividne nie sú. Jeho poslušní podriadení, ak aj mali iný názor než ich predseda, si nedovolili vyjadriť ho a tak sa radšej hlasovania zbabelo zdržali, podobne ako prítomní poslanci maďarskej strany Most-Híd. Okrem ĽSNS, Juraja Blanára, niekoľkých prítomných poslancov hnutia SME RODINA a troch nezávislých poslancov sa teda slovenskému drevu otočila chrbtom celá národná strana. Nevedno, čo poslancov k tomuto kroku viedlo, no zatiaľ sa statočne držia hesla „po nás potopa“ a nerobia nič pre to, aby si v nasledujúcich parlamentných voľbách zaslúžili hlasy svojich voličov.