CIRKUS OKOLO SEVERNÉHO PRÚDU 2

V 21. storočí sprevádza americkú zahraničnú politiku aj zúfalá snaha nahradiť upadajúci vplyv Washingtonu vo svete metaním sankcií na všetky strany. Už len prehľad sankcií, ktoré USA vydali v tomto storočí, a ich zdôvodňovania by iste stačil zaplniť aj celé tlačené vydanie jedného čísla Extra Plus. Sankcie využíval už Bill Clinton (prezident USA v rokoch 1993 – 2001) a medzi odiózne výroky odpudzujúcej neoliberálky – krvavej mäsiarky z Balkánu Madeleine Albrightovej (ministerka zahraničných vecí USA v rokoch 1997 – 2001) patrí aj to, že je v poriadku, ak v dôsledku sankcií zahynú aj tisíce irackých detí!

Divíme sa tomu, že v korčokovsko-naďovskej amerikanofilskej „parte hic“ (popr. medzi poradcami Zuzany Čaputovej) neskrsol ešte nápad vytvoriť niekde „vysokokvalifikované“ pracovisko alebo aspoň miesta špecialistov na vytváranie podpory zákerných sankcií USA. Vo vláde nepochopených géniov politicky zlepených klamstvom, podvodmi a chorobnou túžbou po moci chýba už len vyjadrenie niektorého z jej zakomplexovaných predstaviteľov schopných všetkého, že nikomu a ničomu neverte. Okrem „leboFico“, „úspešnej“ koaličnej rozhádanej vlády, USA a NATO je čokoľvek iné len veľký hoax, ktorý hrozí strašným nebezpečenstvom pre svet i Slovensko (o ktorom hovoria len ako o krajine a nie štáte).

Kolektívny Biden

Každý z prezidentov USA v 21. storočí mal vlastnú „politiku sankcií“. Obstarožný Joe Biden s evidentnými psychickými a fyzickými poruchami, ktoré niekedy postihujú časť ľudí v jeho veku, sa stal už za štvrťroka vo funkcii „preborníkom“ v tejto oblasti. Neobviňujme však len starého pána z neduhov tejto politiky. Niektoré pramene hovoria o „kolektívnom Bidenovi“. Podľa viacerých vyjadrení Bieleho domu sa rozhodnutia prezidenta prijímajú spoločne, konsenzuálne, takmer ako v politbyre Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. Pripomínať výrok klasika o tom, že historické udalosti sa opakujú a ak prvýkrát to je dráma, druhýkrát už ide o frašku, sa podobá noseniu dreva do lesa, ale neodpustíme si to.

Pri všetkej úcte k Bidenovi zatiaľ všetko naznačuje, že ide o slabého prezidenta, ktorého z pozadia riadia vybrané skupiny elít USA za asistencie hlbinného štátu (deep state). Napriek tomu, že často sa považuje za silnú osobnosť v zahranično- a bezpečnostnopolitickej časti „Bidenteama“ viceprezidentka Kamala Harrisová, jej predchádzajúca politická kariéra je veľmi krátka (senátorka za Kaliforniu 2017 – 2021) a je otázne, ako sa v tejto agende zorientuje a čo všetko podľa washingtonských receptov „spáli“.

Podmorský plynovod, ktorý privádza zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora, je najdlhší na svete.

Vplyv z pozadia

Najskúsenejšieho politika spomedzi Bidenových blízkych spolupracovníkov, ktorí sú profesionálne zdatnejší, ako bol pozbieraný „Trumpteam“ s jeho častými zmenami, predstavuje riaditeľ CIA William Burns, ktorý pôsobil na ministerstve zahraničných vecí v rokoch 1982 – 2014 a od júla 2011 do novembra 2014 bol námestníkom ministra. S ministrom obrany, penzionovaným generálom Lloydom Austinom, ktorý slúžil v ozbrojených silách USA v rokoch 1975 – 2016, sú síce ostrieľanými odborníkmi a nie je nič známe o tom, že by boli predstaviteľmi nejakých kruhov či skupín. Ide o profesionálov, ktorí dokážu lepšie pripraviť a realizovať premyslenú zahranično- a bezpečnostnopolitickú líniu ako za čias Donalda Trumpa, ale jej jadro bude určované skryto, z pozadia. A ako sa ukazuje, línia to bude tvrdá, pre svet nebezpečná, lebo naďalej bude trpieť kontroverznosťou, ktorá v tomto storočí pôsobenie politiky Washingtonu silne podlamuje.

Výrazne sa to prejavuje najmä vo vzťahoch k Číne a Rusku a v jeho prípade aj k dokončeniu výstavby plynovodu Severný prúd 2 (v médiách hlavného prúdu Nord Stream 2). História výstavby plynovodu je známa. Viackrát sme sa ňou zaoberali a tak uskutočníme len jej stručnú aktualizovanú charakteristiku.

Idea projektu plynovodu cez Baltské more vznikla v druhej polovici 90. rokov minulého storočia. Štúdia vykonateľnosti sa dokončila v roku 1999. V septembri 2005 ruský Gazprom, nemecký BASF a francúzsky EON podpísali základnú dohodu o vybudovaní Severného prúdu. Plynovod konkuroval projektu EÚ Nabucco, ktorý mal priviesť kaspický plyn do Rakúska cez Turecko a Balkán. Jeho maximálna prepravná kapacita mala byť 31 miliárd m3 plynu. Projekt sa nakoniec nerealizoval.

Ako zaujímavosť doplníme, že Poliaci v tom čase tiež uvažovali o výstavbe plynovodu, ktorý by obchádzal Ukrajinu. Malo ísť o Jamal II, ktorý by viedol cez Bielorusko a Poľsko do Nemecka.

Lacnejšie ako cez Ukrajinu

Plynová kríza v roku 2009, ktorú zapríčinila Ukrajina, zvýšila záujem o výstavbu plynovodu v Rusku i Nemecku. V apríli 2010 Rusko začalo výstavbu plynovodu Severný prúd. Na jeho slávnostnom otvorení sa zúčastnili prezident RF Dmitrij Medvedev a nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podmorský plynovod, ktorý privádza zemný plyn z Ruska do Nemecka po dne Baltského mora, je najdlhší na svete. Má vyše 1220 km a pozostáva z dvoch potrubí.

Prvé potrubie bolo uvedené do prevádzky v novembri 2011. Na ceremoniáli sa zúčastnili okrem Dmitrija Medvedeva a Angely Merkelovej aj európsky komisár pre energetické otázky Günther Oettinger, predseda vlády Francúzska François Fillon, predseda vlády Holandska Mark Rutte a predseda predstavenstva Gazpromu Alexej Miller. Druhé potrubie sa spustilo v októbri 2012.

V septembri 2015 (teda už po prevrate na Ukrajine) sa založila spoločnosť pre výstavbu Severného prúdu 2. Plynovod má tiež dve potrubia, ktoré idú paralelne so Severným prúdom. Ročná prepravná kapacita „zdvojeného“ plynovodu má byť 110 miliárd m³ plynu. Agentúra Bloomberg v júli 2017 uviedla, že podľa názoru Gergelya Molnara, analytika spoločnosti Wood Mackenzie v Londýne, môže byť preprava plynu Severným prúdom pre Nemecko až o 40 percent lacnejšia ako cez Ukrajinu.

Turbulencie ekonomického vývoja v USA viedli washingtonskú administratívu, v ktorej sa bežne rozchádzali slová prezidenta Donalda Trumpa s tým, čo robili ministri jeho vlády a parlament, k tomu, že v júni 2017 Kongres zaviedol sankcie proti pripravovanej výstavbe Severného prúdu 2. Dotýkali sa aj európskych firiem, ktoré sa mali zúčastniť na akcii. Sankcie kritizovali Angela Merkelová, rakúsky kancelár Christian Kern aj predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker.

V roku 2018 sa začalo s kladením potrubia Severného prúdu 2. Stavba mala byť hotová do konca roku 2019. Odvtedy sa z dôvodu zavedenia ďalších sankcií termín dokončenia výstavby plynovodu viackrát posunul. V súčasnosti sa predpokladá, že by k tomu malo dôjsť v druhej polovici tohto roku.

Vymyslený argument

To, čo robil Washington v záujme zabráneniu dostavby Severného prúdu 2, nemožno nazvať ináč ako politickým cirkusom. Stupiditou na mnoho tisíc míľ smrdí vymyslený argument USA, že chce posilniť bezpečnosť Európy tým, že zabráni dodávkam lacnejšieho ruského plynu a nahradí ich svojím drahším tovarom. No, čo s nevyspytateľným Trumpom, aj toto zapadalo do jeho sprofanovaných hesiel „Amerika predovšetkým“ (America First) či „Urobme Ameriku znova veľkou“ (Make America Great Again). Koncom roka 2019 po prijatí zákona na ochranu energetickej bezpečnosti Európy v Kongrese a sprievodných sankciách bola výstavba plynovodu zastavená. Toxický Kongres v decembri 2020 v poslednom záchveve činnosti pred svojou obmenou a potom, ako sa obnovila výstavba Severného prúdu 2, prijal ďalšie sankcie, ktoré boli súčasťou zákona o národnej obrane a majú sa financovať z vojenského rozpočtu. Zneužila sa pritom aj kampaň na podporu kriminálnika Alexeja Navaľného, ktorý sa vydáva za disidenta a obeť putinovského „režimu“.

Zdá sa, že Bidena uchvátili protiruské sankcie zamerané v prvom rade proti výstavbe plynovodu Severný prúd 2. Vedený hlbinným štátom krátko po nástupe do funkcie zdôraznil, že pre Nemecko, Ukrajinu a spojencov v strednej a východnej Európe je to zlý obchod. Všetci musia byť nadšení z toho, že Amerika je späť a budú jej za to tiež platiť, aj keď ináč ako za Donalda Trumpa. Základným princípom vzťahu EÚ (i ostatnej Európy) k USA paradoxne stále zostáva, že ich treba nielen poslúchať, ale im ešte za to aj platiť. Novým hitom na útoky proti Rusku i výstavbe Severného prúdu 2 sa stalo rastúce napätie medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré prioritne vyvolali kroky kyjevskej vlády a jej podpora USA a NATO, ale aj EÚ. Nedá sa nespomenúť obmedzenosť ministra obrany Naďa, ktorý ako o najvyššom blahu pre Slovensko každý týždeň informuje o presunoch vojsk NATO cez naše územie na sever a východ a tupo vyzýva ruské vojská, aby sa vrátili zo svojho územia domov.

Silný tlak USA

Situácia vo vzťahoch USA, Nemecka a RF v komplexe otázok spojených s dokončením výstavby Severného prúdu a jeho súvislostí a dôsledkov zostáva, ako takmer všetko v súčasnej svetovej politike, otvorené. Ťažko je robiť jednoznačné závery, ale nakoniec aj americké lži majú krátke nohy.

Napriek silnému tlaku USA je Nemecko odhodlané dokončiť výstavbu plynovodu, aj keď v tejto otázke vnútorne nie je celkom jednotné. Zvýšené úsilie na dokončenie plynovodu vyvíjajú orgány spolkovej krajiny Meklenbursko-Predpomoransko (do roku 1990 Nemecká demokratická republika), kde sa podmorské potrubie pripája na suchozemské plynovody. V záujme obídenia sankcií USA v tejto spolkovej krajine vytvorili fond, ktorý výstavbu spája s ochranou životného prostredia. Do prác sa 15. apríla zapojila aj nemecká loď Noortruck, ktorá patrí firme Bitunamel Feldmann. Nespadá pod sankcie USA a vykonáva činnosti na základe objednávky uvedeného fondu.

Samozrejme je tu viackrát zdôraznené vyjadrenie Gazpromu, že je pripravený výstavbu plynovodu dokončiť aj za cenu zvýšenej námahy i financií. Podľa firmy Nord Stream 2 AG, ktorá uskutočňuje výstavbu, bolo k 31. marcu položených 2339 km plynovodu. Zostáva dokončiť 121 km, čo predstavuje päť percent z jeho celkovej dĺžky 2460 km. Dúfame, že aj napriek zvlčilosti ziskuchtivých kruhov v USA bude tento projekt dokončený a hoci je to neštandardné, vyjadrujeme aj našu podporu úspešnému dovŕšeniu výstavby.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave