MATOVIČ: VOJNU S COVIDOM VYHRÁM, AJ KEĎ NA SLOVENSKU NEOSTANE KAMEŇ NA KAMENI

Prípad premiéra Matoviča je spoločenským omylom, ktorý je nevyhnutným výsledkom vyše tridsaťročného politického a ekonomického vývoja krutého a scestného pôsobenia kapitalizmu. Všetky vlády na Slovensku od 12. decembra 1989 prispeli k nemu svojím dielom – niektoré viac, niektoré menej. Je preto jedno, či je dnes predsedom vlády  Matovič alebo Žinčica (u ktorého sa v roku 1968 mali prihlásiť všetci Slováci, ktorí ešte neboli ministrami), či nebodaj Matrtaj (legendárna postava z filmu Pacho hybský zbojník). Fatálny problém je však v tom, že môže svojím konaním škodiť Slovensku a byť preň hrozbou. Ide aj o pohľad občana (slovo ľudia nemôžeme používať, lebo dve vládne strany si ho výsmešne dali do svojho názvu), ktorý chce pokojný život s prácou a príjmom z nej a zabezpečené aspoň primerané bývanie, sociálnu a zdravotnú starostlivosť. Bohatým sa však darí aj na Slovensku stále lepšie a Matovič ako milionár (za ktorým je zopár temných káuz), napriek svojim táraninám (vrátane toho, že vo voľbách vo februári 2020 došlo k novej revolúcii) si iste do svojho hniezda nenašpiní.

ČÍTAJTE TIEŽ: PREZIDENTKA ZUZANA ČAPUTOVÁ BY MALA ZASTAVIŤ NE-CHLAPA MATOVIČA!

 

Lenka Mayerová: Lekári sa dnes musia spojiť a nemôžu sa nechať osočovať neodborníkom s modrou knižkou! Ak prezidentke SR záleží na osude slovenského národa, mala by zastaviť Matovičovo šialenstvo. Veríme, že naša prezidentka Zuzana Čaputová má nielen moc, ale aj zdravý rozum! 

Dobre, ak je kapitalizmus, nech teda je, ale musí byť taký ukrutný? Volebný úspech obskúrnej populistickej štvorstrany OĽaNO (a tak ďalej) sa začal črtať už pred voľbami, ale predsa bol menším prekvapením – väčším bol počet hlasov, ktoré získala a dosiahla jasné víťazstvo. Matovič, ktorý 10 rokov pôsobil v parlamente najmä ako pochábeľ, vôbec netúžil ani ako vodca strany – zvláštneho „rodinného“ podniku, po tom, aby sa stal predsedom vlády (čo je divné, ale u tejto osoby sa ničomu nesmieme čudovať).

Parlamentný matador

Psychicky labilný človek infantilného správania, ktorý bezostyšne klame a trpí spasiteľským syndrómom a ďalšími obsedantno-kompulzívnymi poruchami, sa naraz ocitol pred nečakanou voľbou. Vzhľadom na svoju povahu (najmä jej „paraspasiteľskú“ dimenziu) nemohol cúvnuť a ponúknuť funkciu nejakému nominantovi, ktorého určí za seba (veď to by sklamal voličov, ktorí ho krúžkovali). Necháme bokom zostavovanie vlády, ktoré bolo rýchle a prinieslo do nej viacero zaujímavých figúrok. Stačí sa len pozrieť na programové vyhlásenie vlády, ktoré je síce pekným slohovým cvičením a znôškou predstáv nerovnorodej štvorkoalície, ale je jasné, že sa nedá splniť. Jeho cieľom bolo obalamutiť občanov, ktorým sa sľubovala veľkolepá, epochálna zmena, lebo nastúpila „najlepšia“ vláda v dejinách Slovenska. Netrvalo ani tradičných sto dní, aby sa zistilo, že hlavným motívom, ktorý podmieňuje konanie predsedu vlády, je viacrozmerný strach. Chce ho prekryť bezbrehým trepaním výmyslov, ktoré sú už o dve hodiny nahradené iným fantazírovaním. Čert vezmi priveľa rozprávania, veď, kto nechce, nech ho nepočúva. Tu sa však objavila ďalšia jeho črta – velikášska zlomyseľnosť. Aby si zaistil vysokú „sledovateľnosť“ svojho fabulovania, vydával na „plačovkách“ aj neoprávnene pokyny pre vládu a štátnu správu. Doplatil na to pred Veľkou nocou za chaos na cestách bývalý prezident policajného zboru.

Matovič sa ocitol objektívne vo veľmi ťažkej situácii, ktorú spôsobila pandémia koronavírusu, a s konaním v jej podmienkach neboli skúsenosti. Ak však porovnáme jeho správanie s ďalším komediantom v politike – ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, zvolil opačnú stratégiu. Ak Zelenskyj prišiel do úradu bez politických skúseností a ocitá sa často v hrsti svojich spolupracovníkov a poradcov, Matovič ako „parlamentný matador“ odborníkov i svojich spolupracovníkov prehliada, nerešpektuje i ponižuje, hoci vedie koaličnú vládu. Možno uviesť príklad štátneho tajomníka ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Martina Klusa, ktorého nezobral so sebou na zasadnutie Európskej rady, lebo je nominantom strany Sloboda a solidarita, na ktorej predsedu sa nahneval. Hlavný hygienik Ján Mikas sa zas o akcii testovania dozvedel až z médií.

Klamstvo o dobrovoľnosti

Tak sme sa dostali k tomu, čím dosiaľ Matovič a jeho vláda najviac ohrozili Slovensko – k celoplošnému testovaniu obyvateľstva na COVID-19. Nebudeme sa o ňom rozpisovať, lebo médiá sú ho plné. Ukazujú aj na to, že ide o veľa problémov, ktoré vláda nechce pripustiť. Veľkým problémom je klamstvo o „dobrovoľnosti“ testovania, ktoré je pľuvnutím do tváre občanov, popieraním práva i morálky. Tí, ktorí sa na testovaní nezúčastnia, budú potrestaní karanténou, čo súvisí s ďalšou negatívnou črtou Matoviča – pomstychtivosťou. Otázne je, či ľuďom pri tejto organizácii testovania paradoxne nehrozí, že sa pri ňom môžu nakaziť. Zamestnávatelia prijali drastické opatrenia, aby donútili ľudí bez ohľadu na nebezpečenstvo nakazenia i nízku spoľahlivosť antigénových testov zúčastniť sa na akcii. Značná časť ľudí sa obáva následkov neúčasti, ktorá pre slabšie vrstvy môže mať aj problémy existenčného charakteru, a „dobrovoľne“ sa radšej nechá otestovať. Sme zvedaví, čo sa stane, keď sa niektorí postihnutí obrátia na Európsky súd pre ľudské práva, lebo ani v podmienkach núdzového stavu nemožno neodôvodnene obmedzovať ľudské práva a už vôbec nie do takej miery, že to môže ohroziť existenciu jednotlivca, ktorý nič protiprávne nerobí.

Do akcie sa však nútia zapojiť aj tých, ktorí majú testovať, lebo aktuálne ich je nedostatok. Pomstychtivosť sa obracia aj proti odborníkom, ktorí s akciou v tejto podobe nesúhlasia.  Okrem toho vláda zodpovednosť, ktorá je ďalšou slabou stránkou Matoviča, hádže na orgány samosprávy. Otázka je, ako to bude so zaplatením výdavkov, lebo matovičovská vláda sľuby plní neochotne, neskoro a neúplne.

Amaterizmus a diletantstvo

Ďalším problémom je, že Matovič, ktorý trpí strachom, vyhlásil, že s COVID-19 sme vo vojne. Z právno-politického hľadiska bolo doslova „nevedkovským“ a šarlatánskym jeho vyhlásenie, že vládu v prípade potreby nahradí pôsobenie dvojice Naď (minister obrany) a Mikas (ktorý, ako sme už uviedli, sa o testovaní dozvedel najprv z médií). Na ministerstve vnútra je sekcia krízového riadenia, do ktorej kompetencie patrí aj takáto akcia, ale tá je v tomto prípade na vedľajšej koľaji, hoci na čele ministerstva je Matovičov človek s praxou pilota a vo vojenskej kontrarozviedke (čo je dnes tiež svetovým unikátom). Matovič sa vo vojnových podmienkach radšej obrátil na ministra „vojny“ Naďa. Ide však o salónneho bezpečnostného proatlantického „paraanalytika“, ktorý v ozbrojených silách nikdy neslúžil. Je však presvedčený o tom, že len čo je americké a „natovské“, je pre Slovensko dobré. Jeho úlohou je vytvárať kupolu americko-natovskej obrany nad Matovičom aj vládou a všade, kde to je len trochu možné, presadzovať záujmy USA a NATO. Matoviča, ako človeka povoľného týmto záujmom bude preto neochvejne brániť a pomáhať mu aj pri tejto akcii podivného svetového prvenstva, po čom patologicky túži.

Organizačná stránka akcie zaváňa amaterizmom až diletantstvom. Ozbrojené sily je síce jednoduchšie dať do pohybu ako systém civilnej ochrany, lebo sú sústredené len na niekoľkých miestach, ale na takéto akcie nie sú pripravované. Ako budú v realite pôsobiť, hoci sú hlavným organizátorom akcie, je nejasné. Vojenská ráznosť je úctyhodná, ale v „civile“ nie vždy úspešná, a tak nakoniec zostanú starosti na krku samospráv, ktoré musia zabezpečiť skoro všetko, ale nedostávajú adekvátne pokyny, ani nie sú pre ne vždy vyčlenené potrebné prostriedky.

Nie je dobré, že o celoplošnom testovaní musí písať tak veľa negatívneho. Ide o dôsledok toho, akým spôsobom akcia vznikla. Sprevádzajú ju aj podozrenia o jej ekonomickej výhodnosti pre kruhy blízke Matovičovi.

Ak sa dosiahne relatívne úspešný výsledok testovania, bude to výsledok obetavej práce len a len tých tisícok ľudí, ktorí, aby nezvyšovali matovičovsko-naďovský zmätok (minister Marek Krajčí, ale aj ďalší členovia vlády sa len mlčky prizerajú), vynaložia obrovské úsilie. Dostanú sa pritom, žiaľ, aj do rôznych nebezpečenstiev, ktoré vznikli v dôsledku chaotickej, prenáhlenej a neodbornej prípravy akcie.

A celkom nakoniec. Je možné, že v prípade neúspechov Matoviča v jeho politike, ktoré sa budú vŕšiť, sa skôr či neskôr dočkáme jeho emocionálneho zlyhania. Nebezpečným precedensom v tomto smere bolo agresívne vyjadrenie v zákulisí vysielania na TV Markíza na adresu poslanca Petra Žigu, o ktorom hovoril jeho asistent Maroš Stano.