NEHANEBNÉ VYČÍŇANIE KOALÍCIE NA ČELE S LIEČITEĽOM NAĎOM A KAPITÁNOM MATOVIČOM

Nehanebné správanie vodcov koalície zase raz porušilo zásady morálky a humánnosti v politike. V súvislosti s priam osudovým zasadaním koaličnej rady (bola taká tajná, že o nej nevedeli ani všetci ministri) Matovič vykladal, že za Kollárom išiel v dobrej viere (ktovie prečo sa ale krátko predtým vyhrážal, že môže vystúpiť z koalície?) Pred stretnutím sa vraj opýtal, či tým neporušuje nejaké nariadenie a bol uistený, že nie. Koho sa pýtal? Najskôr asi Naďa, ďalšieho ľudového (obyčajnoľudského) liečiteľa koronavírusu, ktorý do boja s ňou nasadil ozbrojené sily. Hlavný hygienik Ján Mikas totiž uviedol, že platí zákaz návštev s výnimkou vážnych stavov, keď ide o kňaza alebo blízku rodinu za dodržania prísnych epidemiologických pravidiel.

Nie je dobré, ak premiér takto priehľadne a detinsky klame, ale nesmie sa mu to zase „prepiecť“. Nájde sa nejaký odvážny človek s kompetenciami, ktorý by na základe mediálnych informácií a priznania účastníkov „akcie zachraňujúcej krutovládu koalície“ dodatočne dal Matovičovi i ostatným najvyššiu možnú pokutu, ktorou zastrašujú občanov?  

Kollár sa radšej rýchlo odpratal

Rozorvaný stav Matovičovej mysle (na dedine sa to pomenováva ináč, oveľa surovejšie), v ktorom tára čím ďalej tým viac, dosvedčuje výrok, že si myslí, že zaočkovať sa dá, ale pripadalo by mu férové, aby ako kapitán lode bol zaočkovaný úplne posledný. Výstižnejšie hodnotenie toho, kam priviedol Slovensko, by si nevymyslel ani najzarputilejší opozičník. Ďalšiemu „kapitánovi“ medzi slovenskými ústavnými činiteľmi treba pripomenúť, že kapitán opúšťa ako posledný loď, len vtedy, keď sa potápa... Majú to cestujúci na lodi (teda Slovensko) chápať tak, že matovičovský boj s koronavírusom je stratený a ani očkovanie nám už nepomôže? Útlocitný kapitán to však cestujúcim povie, len keď sa pomýli.

Prchkým ľuďom sa odporúča, aby predtým, ako povedia niečo na čo veľmi myslia, nech napočítajú do desať. Matovič keby počítal aj do sto, aj tak by stále hovoril hlúposti, ale aspoň by ich bolo menej. 

Po koaličnej rade sa naplno prejavila aj úbohosť mafiánskej dušičky Kollára, ktorému zrejme v nemocnici bolo už otupno. Vyvolal aféru, za ktorú sa síce personálu nemocnice nemastno-neslano ospravedlnil, ale pre istotu sa odtiaľ rýchlo pratal. Povedal, že priplatil si 20 eur a návštevy mal vybavené. Tí, ktorí poznajú Nemocnicu sv. Michala, vedia, že príplatok je za to, že pacient je sám na izbe a nie za to, aby za ním chodili paničky – mamičky jeho detí. Vzhľadom na Kollárovu záľubu v promiskuite rôzneho druhu, nie sú však jeho blízkou rodinou. Možno je zakuklený stúpenec moslimského mnohoženstva, hoci sa vydáva za veľkého konzervatívca a tak tieto dámy pripomínajú skôr konkubíny, ako blízku rodinu. Aj v tomto prípade vzniká dôvod na pokutu, pre všetkých, ktorí boli v nemocnici na „návšteve“ ako aj pre ich organizátora.

Roman Stopka, predseda politickej strany Práca slovenského národa (PSN)

 

Pán M. a ním vedená vláda uznala problém vírusovej infekcie ako pandémiu a podľa toho sa aj správala v obmedzovaní slobody občanov. Žiaľ, často natoľko nekompetentne, že vyvolala silnú kritiku verejnosti, na ktorej podklade musela meniť svoje rozhodnutia. Najväčšou tragédiou nášho občana je nekompetentnosť aktuálneho premiéra. Ako sa mohlo stať, že autorita štátu, respektíve jej nositelia, neboli vyberaní z najlepších osobností SR, ale zo zásob indivíduí z dna spoločnosti? Už sa stalo a ja to považujem za národnú tragédiu.

 

Bezcieľne postupy vlády pod vedením Matoviča privedú SR k rozpadu štátu. Obávam sa, že pokiaľ bude o osude SR rozhodovať vláda dnešného zloženia, žiaden účinný liek nebude akceptovaný. Skutočným liekom môže byť personálna zmena, uplatňovanie pronárodnej personálnej politiky a odpútanie sa od štátodeštrukčných „spojencov“.

 

Zdroj: www.psn.sk

Diletantstvo a chaos koalície

Pripusťme, že vo verejnej mienke existuje aj názor, že o najvyšších ústavných činiteľov sa možno starať viac ako o bežného občana. Lekárska etika však nič také nehovorí a personál nemocníc z takýchto „VIP“ pacientov radosť nemá. Tobôž, ak si pamätá na aféru so správaním blízkej rodiny bývalého prezidenta Rudolfa Schustera, ako sa „odvďačili“ za to, že mu rýchlo a profesionálne zachránili život v NsP MV na ulici Fraňa Kráľa (doplníme, že ide o jedného z predchodcov Nemocnice sv. Michala). 

Darmo, strach zo straty moci je u vodcov koalície a ich stúpencov najväčší zo všetkých strachov. Nič mrzké a zvrhlé čo podniknú, im neprekáža, len aby zostali pri „korytách“. V právnom štáte, fungujúcom aj morálne (nie „slušne“ – mediálno-politicky sprofanovanými a zmanipulovanými kriklúňmi na námestiach) by situácia, aká je na Slovensku, viedla pod tlakom verejnosti a médií k požiadavkám na nové voľby.

Nešťastie je v tom, že hoci už včera bolo neskoro, v podmienkach rozšírenia koronavírusu by parlamentné voľby boli spojené s ďalšími epidemiologickými rizikami. Musíme teda čakať aj na zdravotne prijateľný čas. To zneužíva štvorkoalícia a  straší národ (to je slovo, ktoré radšej nepoužíva) a vyhráža sa mu. Dáva priechod diletantstvu, chaosu a vydávaniu nezmyselných a neprehľadných opatrení, o ktorých sa už medzi sebou háda. Ich realizáciu pritom hádže na rôzne zložky štátnej a verejnej správy, ktoré na to nie sú vybavené a pre istotu im sľúbené prostriedky (najmä peniaze) neposiela vôbec, alebo ak už, tak veľkodušne, so značným oneskorením.

Biedu slovenských ústavných činiteľov dokresľuje prezidentka. Občas síce niečo povie, ale tak, aby sa to Matoviča (ktorého útlocit to aj tak ľudsky mrzí?!) ani Kollára nedotklo. Je síce pochopiteľné, že v časoch krízy sa nemá „vrchnosť“ hádať, ale ťahať za jeden povraz. Nie však za taký, ako ho uplietla z ktovie čoho štvorkoalícia, každý deň vládnutia ktorej škodí štátu i jeho občanom. Cíti sa naši pani prezidentka prvým občanom štátu? To, čo vodcovia štvorkoalície zase vyviedli, by si žiadalo rezolútnu odpoveď (našepkáme: musíte ihneď zmeniť vaše správanie, lebo občanom čím ďalej tým viac škodíte a urážate ich. Ináč to nedopadne to dobre a ja sa tomu nechcem ticho prizerať). 

Sila je v národe

Nebudeme hľadať súhrnné označenie posledného vyčíňania vodcov štvorkoalície (Remišová a Sulík radšej čušia, ale o moc sa boja rovnako). Žiaľ, môžeme sa od nich dočkať okrem vyhrážania sa, aj ďalších nepríjemných opatrení, zákazov, obmedzení a pod., ktoré potom oni vysmievajúc sa do očí celému Slovensku s pózou neobmedzeného vladára – diktátora, arogantne nedodržiavajú.

Národ má však svoju silu, aj keď je deptaný, ponižovaný a zastrašovaný. Donekonečna sa nebude nečinne prizerať bašovaniu štvorkoalície. Ešte predtým ako prejde koronavírus treba konať, lebo viac nám škodí táto krutovláda, ktorá je evidentne najhoršia od vzniku štátu a stáva sa silnejúcou hrozbou. Matovičove emocionálne výkyvy a labilita narastajú, čoraz viac sa všetkého bojí a zdá sa, že už nevie, čo so sebou. Pomôžme mu zbaviť sa jeho ťarchy. Konanie nespokojných musí byť preto viditeľné, masové, časté, na mnohých miestach, opakované, dôrazné ale pokojné. Nebojme sa, konajme, nevydržia!