DILEMA MATOVIČA A JEHO DRÁBOV: POUŽIŤ ATÓMOVÚ BOMBU V NOVOM NÚDZOVOM STAVE?

Celoplošné testovanie na Slovensku v troch krokoch (pilotné, prvé a druhé kolo) sprevádzalo v radoch vládnych strán nadšenie pred i po ňom. Žiaľ, veľká časť vyjadrení na túto tému bola na hranici stupídnosti. Len výnimočne sa našli sily či kruhy, ktoré vyzývali na neúčasť na testovaní. Je pochopiteľné, že pri takejto masovej akcii, rýchlo zbúchanej dokopy a nedostatočne objasnenej, časť ľudí zvažuje svoju účasť na nej. Matovič, ktorý evidentne zištným spôsobom nakúpil antigénové testy s nedostatočnou účinnosťou a málo odporúčané odborníkmi na takúto príležitosť, surovo a škaredo v záujme svojho zisku zaútočil na národ zmesou klamstva, nátlaku, vyhrážania. Nakoniec dodal aj trest za neúčasť na tomto pochybnom podniku, ktorý zákerne označil za dobrovoľný.

Fatálny, najväčší problém spočíva v tom, že plošné testovanie zatiaľ neukázalo prínos. Musí sa v ňom však pokračovať za každú cenu, aby sa minuli všetky testy, ktoré matovičovci „výhodne“ nakúpili. Národ treba trestať, lebo nie je dostatočne matovičovsky pokorný.

Je rozdiel medzi tým, aké sú výsledky tohto brutálneho sociálneho experimentu na národe, a obrovským kusom práce, ktorú urobili občania (vzhľadom na zneužitie slova ľudia dvomi stranami krutovládnej koalície ho nechceme v tomto príspevku používať) na odberných miestach. Ospravedlňujeme sa preto za útoky voči akcii, všetkým, ktorí sa osobne často v stresujúcich podmienkach podieľali na jej uskutočnení a neraz museli vynaložiť enormné úsilie, aby splnili to, čo bolo vymyslené na poslednú chvíľu a vládou nedostatočne a nezodpovedne pripravené. Obyvatelia Slovenska sú vo veľkej väčšine zodpovední, starajú sa o seba (rodinu, deti), venujú pozornosť svojmu okoliu a v prípade potreby sú ochotní pomôcť. Samozrejme, ľudia sú rôzni a nie vždy všetci a všade robia len to, čo sa má, tobôž, ak sú zmätení i vystrašení z toho, čo tu už vyše pol roka vyvádza matovičovská temná vláda. Svoj nehumánny charakter znovu dokázala aj pri nahnaní národa na testovanie.

Veľkí stratégovia

No ale poďme k „výberu“ skvostných myšlienok Matoviča a jeho drábov. Prvý začal s nimi aktívny „matovičovec“ Naď – minister „vojny“. Jeho skrytým aktuálnym životným cieľom je zrejme dosiahnuť, aby Slovensko vydalo čo najskôr 2 percentá svojho hrubého domáceho produktu na vojenské účely bez ohľadu na stav zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva a podobne a potom do zhlúpnutia nakupovalo zbrane, vojenský materiál a služby v USA.

V súvislosti s testovacím humbugom začal vystupovať aj ako najväčší stratég v slovenských dejinách. Nie som kompetentný hodnotiť to, ale najprv sa musia dohodnúť s Matovičom, kto je väčší stratég. Je to na dobrej ceste, lebo Naď patrí zatiaľ k malému počtu obyčajných i ďalších ľudí, ktorým Matovič ešte nevynadal.

Jaroslav Naď strategicky neochvejne takmer v napoleonskom štýle, ale variant à la Matovič, tliachal čosi o najväčšej logistickej operácii v dejinách Slovenska. No v čom je najväčšia logistická operácia rozmiestniť niekoľko tisíc vojakov (našťastie, zrejme neboli ozbrojení) po celom Slovensku, to vie len on a jemu podobní. Bez úsilia pracovníkov samospráv by sa odberné miesta neboli asi vôbec v takom počte otvorili. A na výkon by neboli spôsobilé bez zdravotníkov. Museli sa riešiť aj „drobnosti“, ktoré veľkí stratégovia nepremysleli.

K Naďovej „delostreleckej“ príprave patril aj surový, na dedine by sme povedali aj veľmi sprostý, útok na prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariána Kollára, ktorého obvinil z lobizmu, keď si ten dovolil spochybniť odbornú stránku celého humbugu. Spoločensky sa Naď znemožnil v očiach súdnych (nie tých „slušných“, ktorí pomohli nastoliť súčasnú zmätkársku vládu) ľudí, keď vyzval komoru, aby si vymenila vedenie.

Na hranici zdravého rozumu

Ako ďalší strategický krok Naď nevylúčil prípadnú mobilizáciu zdravotníkov. V tom prípade sa už bál (nevieme si predstaviť, ako by to v tomto chaose dokázal právne pripraviť a zabezpečiť...) a dodal, že k politickému rozhodnutiu ešte nedošlo, lebo sa čaká, koľko personálu poskytnú súkromné nemocnice a koľkí zdravotníci sa ešte počas dňa prihlásia.

Druhým, v kom sa prebudil vojnový hrdina, ktorý si však zatiaľ nenárokoval na vojvodcovský post, bol „posledný križiak“ Krajniak. Exhibicionisticky sa obliekol do maskáčov a vyslovil ďalšiu sprostosť, ktorou urazil nielen živých, ale aj mŕtvych, keď tento humbug prirovnal k druhému Slovenskému národnému povstaniu.

Vyhlásil, že je nesmierne hrdý na to, že sme sa rozhodli klásť pandémii aktívny odpor. Po Slovensku sa šíria informácie, že sa pripravuje na rozhodný krok v prípade, že sa situácia nebude zlepšovať. Vraj si zaobstará brnenie, zoženie zbrojnošov a vydá sa v boji s koronavírusom na pravú križiacku výpravu.

Iste bolo veľa ďalších výrokov na hranici zdravého rozumu, s ktorým sa táto vláda neráči, najmä keď zistí, že je kritizovaná. Uvedieme preto už len to, že najmä Naď, ale aj Matovič tvrdili, že na akciu sa pozerá celý svet a vyznelo to tak, že vyvoláva viac pozornosti ako vtedy sa blížiace americké prezidentské voľby, či ktorákoľvek kríza alebo konflikt. Slovensko sa v ich hlavách stalo svetovým centrom boja s koronavírusom, lebo sa chystalo urobiť taký „prelom“, ktorý budú musieť voľky-nevoľky nasledovať všetky krajiny.

Odstrašujúci príklad

Skutočná informačná senzácia prišla až po testovaní z úst najpovolanejšieho – Matoviča a svojou „strategickou“ dimenziou zatienila takmer všetko, čo doteraz povedal a napísal. Po karanténe, na ktorej dĺžku vraj mal (aj s Naďom) výnimku, prišiel na tlačovú konferenciu a vyhlásil, že Slovensko objavilo atómovú bombu v boji proti koronavírusu (ktovie, či mal pritom podobné pocity historickej veľkosti, ako keď v auguste 1945 na postupimskej konferencii prezident USA Harry Truman oznamoval v náznakoch predsedovi Rady ľudových komisárov ZSSR Josifovi V. Stalinovi, že majú strašnú novú zbraň). Ponecháme bokom, že už vyše 50 rokov sú jadrové a nie atómové bomby, ako aj to, že zbrane hromadného ničenia môže vlastniť len päť štátov – stálych členov Rady bezpečnosti OSN. Matovič nie je ani vojak, ani fyzik, ani právnik – nech mu je odpustené.

Horšie je, že Matovič si dovolil kritizovať nielen slovenských, ale aj zahraničných vedcov, čím len zvyšuje hanbu, ktorú štátu doteraz spôsobil. Aj medzinárodný ohlas slovenského celoplošného testovania bol minimálny (ako jednej zo stoviek udalostí, ktoré sa denno-denne dejú vo svete). Okrem toho, ak by sa občania štátov, ktoré by boli chceli urobiť takéto celoplošné testovanie (k čomu v takomto rozsahu už nikde inde okrem Slovenska nemôže dôjsť), dozvedeli celú pravdu o tom, aké podvody, klamstvá a brachiálny nátlak s vyhrážaním boli spojené s akciou, poslúžilo by to len ako veľmi odstrašujúci príklad.

Matovičove perly ducha

Ďalšiu perlu svojho ducha Matovič vypotil, keď na otázku na  jednej z tlačových konferencií, kde sú tí odborníci, ktorí mu odporúčali celoplošné testovanie, ich odmietol prezradiť aj po druhom kole testovania. Nie je to teda nič iné len ako jedna z jeho lží, lebo nakoniec zmätene vyhlásil, že máme na nich zabudnúť a tváriť sa, že sa vyparili.

Po takomto výroku ľahko možno dospieť k záveru, že Matovič pre svoje luhanie už úplne stratil kontakt s realitou (na dedine sa to označuje ináč). Najlepšie bude neveriť už ani jedinému jeho slovu – ignorovať ho, ako aj médiá, ktoré šíria jeho bludy. Je to smutné, že sa takto pozeráme na osobu vo významnej štátnej funkcii, ale on si to za vyše pol roka „matovičovania“ spôsobil sám. Tragédia je, že každý deň, keď stojí na čele vlády, nesmierne škodí a čím dlhšie tam bude, tým ťažšie sa budú škody naprávať.

Divíme sa tomu, že najoddanejší matovičovskí drábi nenavrhli svojho šéfa po kolosálnom „úspechu“ testovania na Nobelovu cenu. Majú dokonca na výber z dvoch možností (podobne ako s lockdownom a pokračovaním testovania...): Naď (s Mikulcom?) na Nobelovu cenu mieru, keď dokáže takým mierumilovným spôsobom využívať „atómovú“ bombu. Krajčí (s Mikasom?) za svetodejinné objavy v boji proti koronavírusu na Nobelovu cenu v medicíne.

Fatálny, najväčší problém však spočíva v tom, že plošné testovanie zatiaľ neukázalo prínos. Musí sa v ňom však pokračovať za každú cenu, aby sa minuli všetky testy, ktoré matovičovci nakúpili „výhodne“.

Žonglovanie s číslami

Žonglovanie s číslami, ktoré predvádza Matovičova parta „hic“, nie je preto vôbec dôveryhodné. Zoberme si napríklad údaje o prvom dni prvého kola testovania – 2 581 114 osôb. Ak bolo 5 000 odberných miest, znamená to 516 osôb za tento deň na každé. A ak sa pracovalo naplno, ako na bežiacom výrobnom páse 14,5 hod. (od 7.00 do 21.30 – do 22.00 bola už dezinfekcia a okrem toho mali byť aj dve prestávky, spolu v trvaní 75 min.), čo je ťažké si predstaviť, vychádza na jedného človeka o niečo viac ako 1,5 minúty!? Vnucuje sa myšlienka, že hlavnou úlohu Naďa (a ním inštruovaných vojakov) bolo zabezpečiť, aby sa potvrdil taký počet testovaných, ktorý dopredu avizoval Matovič.

A vlastným priznaním neúspechu je, že sa predlžuje (znovu vyhlasuje?) núdzový stav, v ktorom sú zase opatrenia vymýšľané nekompletným, nejasným spôsobom. Čo sú odporúčania odborníkov, ktorí sa môžu vypariť, čo sú závery Ústredného krízového štábu a čo Matovičova trucovitosť? Národ treba trestať, lebo nie je dostatočne matovičovsky pokorný.

Či využije skupinka ľudí schopných všetkého matovičovskú atómovú bombu, to sa po udalostiach odvtedy, ako najlepší bojovník proti koronavírusu na svete, ktorý na tom vie aj dobre zarobiť, prišiel so svojím scestným nápadom, neodváži nikto súdny (nie „slušný“) predpovedať. Dá sa však predpokladať aj to, že pri výbuchoch nápadov v hlave Matoviča sa objaví nová genialita a atómová bomba skončí na smetisku jeho výmyslov.

Testovací trestný kódex

Zostáva len dúfať, že prejavov nespokojnosti a odporu voči „matovičovčine“ bude časom toľko, že ho to definitívne prestane baviť a odíde kade ľahšie. Však on chcel byť len nosičom vody, alebo aj to len klamal a povedal tak, že ani nevedel, čo hovorí?

Dodatok: V jednej rodine, ktorá vychováva svojich potomkov v umiernenom náboženskom duchu, stará mama „skypovala“ so svojou dcérou. Sťažovala sa jej, ako ju Matovič oklamal s tým, že sa nemusí ísť testovať. Rezignovane líčila, aké kruté okamihy zažila v obchode (bola tam o 9.05 ako poriadkumilovná dôchodkyňa) a potom v zdravotnom stredisku. Ani na jedno z týchto dvoch miest ju príslušníci SBS (ktorí sa zase báli straty zamestnania, keby nevyžadovali dodržiavanie nového matovičovského testovacieho trestného kódexu) nechceli bez modrého papierika pustiť dnu. Nemá v povahu hádať sa, a tak sa otočila a išla ešte na poštu po dôchodok. Keď hovorila, ako tam dopadla, od veľkého žiaľu sa bezmocne rozplakala. Vnúčik, ktorý sa hral v izbe pri mame a počul plač starej mamy, sa naplašil a dobehol k počítaču. Chcel starú mamu potešiť, aby neplakala, a opýtal sa jej aj na to, či ten ujo, o ktorom hovorí, nevie, že starším sa klamať nemá, lebo to je hriech. Keby to bolo v normálnych podmienkach, bol by to pekný, dojemný príbeh o tom, ako sa vnúčik bojí o svoju starú mamu, ktorú ľúbi. Takto to je však jeden zo smutných príkladov, kam vedie obludnosť „matovičovčiny“ a ako ničí spoločnosť.